Denník

  • Rubriky
    Rubriky Zobrazí zoznam kategórií z tohto blogu.
  • Tagy
    Tagy Zobrazí zoznam tagov, ktoré boli použité v blogu.

Pridané od dňa v Príbehy na zamyslenie o láske

   Prváci v triede rozoberali s učiteľkou fotografiu jednej rodiny. Malý chlapček na obrázku mal inú farbu vlasov než tí ostatní. Jedno dieťa v triede zauvažovalo, že toho chlapca si asi adoptovali. Ďalšie malé dievčatko poznamenalo:
   
   "Viem všetko o adopcii, pretože aj mňa si adoptovali."
   "Čo to znamená byť adoptovaný?" Spýtalo sa ďalšie dieťa.
   "To znamená," odpovedalo dievčatko, "že rastieš v maminom srdiečku, a nie v maminom brušku."

Počet zobrazení: 1391

Pridané od dňa v Príbehy na zamyslenie o láske

„Takže ty si myslíš, že som odvážna?“ spýtala sa.

„Áno.“

„Možno som. Je to preto, že som mala učiteľov, ktorí ma inšpirovali. O jednom z nich ti porozprávam. Pred mnohými rokmi som pracovala ako dobrovoľníčka v nemocnici Stanford. Spoznala som tam dievčatko, volalo sa Liza, ktoré malo veľmi zriedkavú a pritom vážnu chorobu. Ukázalo sa, že jedinou šancou na jej vyliečenie je transfúzia krvi od jej päťročného brata, ktorý akoby zázrakom prežil tú istú chorobu a mal už protilátky potrebné na jej prekonanie. Lekár mu všetko vysvetlil s pýtal sa ho, či je ochotný dať sestre svoju krv. Videla som, ako malú chvíľočku váha, potom sa zhlboka nadýchol a povedal: „Áno, ak to Lize zachráni život, urobím to.“

Počas transfúzie ležal na lôžku vedľa svojej sestry a usmieval sa. A usmievali sa všetci, keď sme videli, ako sa jej do líc vracia farba. Potom zrazu chlapcova tvár zbledla a prestal sa usmievať. Zdvihol zrak k lekárovi a trasúcim sa hlasom sa opýtal: „Začnem umierať hneď teraz?“

Keďže bol malý, nepochopil správne to, čo mu lekár vysvetlil, a myslel si, že sestre bude musieť dať všetku svoju krv. Napriek tomu bol ochotný obetovať sa, aby zachránil svoju sestru.

Áno, naučila som sa byť odvážnou, pretože som mala učiteľov, ktorí ma k tomu inšpirovali.“

Počet zobrazení: 1389

Pridané od dňa v Príbehy na zamyslenie o láske

Cez veľkú rieku viedol most, ktorým prechádzali vlaky. Keďže po rieke plávali aj veľké lode, most sa musel zdvíhať. Na brehu, blízko mosta, stála búdka, v ktorej sedával výhybkár. Tento človek sa staral o to, aby vlaky po moste i lode po rieke prechádzali bezpečne. Raz večer čakal na posledný vlak. V šere podvečera už videl v diaľke svetlá blížiaceho sa vlaku. Chvíľu čakal, kým vlak príde do predpísanej vzdialenosti, aby most spustil. Keď prehodil výhybku a vlak pustil na most, s hrôzou zistil, že zariadenie, ktoré zaisťovalo spojenie mosta po spustení, nefunguje. Keď spojenie mosta nebude upevnené, môže sa most rozkolísať, vlak sa vykoľají a zrúti sa do rieky. Bol to vlak, ktorý bol zväčša plný cestujúcich. Utekal preto cez most na druhú stranu, kde bola páka, ktorou mohol most zaistiť ručne. Keď bude vlak prechádzať, musí ju veľmi silno držať. Už počul zvuk vlaku, preto sa na páku takmer zavesil celou váhou svojho tela. Od jeho sily teraz závisel život mnohých.
Zrazu z druhej strany mosta, tam kde stála jeho búdka, začul detský hlások. Krv mu stuhla v žilách.
"Ocko, kde si?" Jeho malý štvorročný chlapček sa vybral na druhú stranu mosta za ním. V prvej chvíli chcel vykríknuť: "Bež! Rýchlo bež!" No vlak už bol veľmi blízko. Malé nôžky by nestačili prebehnúť na druhú stranu včas. Tento muž takmer pustil páku a rozbehol sa za svojím synom, aby ho odniesol do bezpečia. V poslednej chvíli si však uvedomil, že páku pustiť nemôže. Buď zahynú ľudia vo vlaku, alebo jeho syn.
Chvíľu sa rozhodoval.
Vlak sa rútil rýchlo a bezpečne prehrmel po zaistenom moste. Nikto v ňom si nevšimol, ako vlak nemilosrdne odhodil do rieky malé dolámané telíčko chlapca. Nikto nezbadal plačúceho muža, ktorý ešte dlho po tom, čo vlak odišiel, pevne držal zaisťovaciu páku. Nevideli ho, ako ide domov oveľa pomalšie než kedykoľvek predtým, aby povedal svojej manželke, že ich malý chlapec zahynul.

Kedy si naposledy poďakoval Bohu za obeť jeho Syna? 

Počet zobrazení: 1428

Pridané od dňa v Príbehy na zamyslenie o láske

Môj priateľ Paul dostal ako vianočný darček od svojho brata auto. Na štedrý deň Paul vychádzal zo svojho úradu a uvidel, že nejaké chlapčisko chodí okolo jeho nablýskaného nového auta a obdivuje ho. "To je vaše auto, pane?" opýtal sa. Paul prikývol: "Môj brat mi ho daroval k Vianociam." Chlapca to šokovalo. "To znamená, že váš brat Vám ho dal a vás to vôbec nič nestálo? Páni, keby som ja..." a na chvíľu sa odmlčal. Paul samozrejme vedel, čo chce chlapec povedať - že aj on by chcel mať takého brata. Ale to, čo ten mladík povedal Paula veľmi prekvapilo. "Keby som aj ja", pokračoval chlapec, "mohol byť takým bratom."
Paul s úžasom pozrel na chlapca a bez dlhého premýšľania sa ho spýtal: "Nechceš sa previesť v mojom aute?" "Ale áno, s radosťou." Po krátkej jazde chlapec s rozžiarenými očami pozrel na Paula a povedal: "Pane, nemohli by ste ísť pred náš dom?" Paul sa pousmial. Predpokladal, že vie, čo ten mládenec chce. Chce, aby jeho susedia videli, ako sa vezie domov v krásnom aute. Ale opäť sa zmýlil. "Zastavte prosím vás tam, kde sú tie dva schody", požiadal ho chlapec.

Potom vybehol po schodoch. Po malej chvíli Paul počul, že sa vracia, ale nešiel rýchlo. Niesol na rukách svojho malého, chromého brata. Posadil ho na najspodnejší schodík, pritisol sa k nemu a ukázal na auto. "Tak tu je, Buddy. Je to tak, ako som ti povedal hore. Jeho brat mu ho dal k Vianociam, takže ho nestálo ani cent. A jedného dňa ti aj ja kúpim také isté... Potom na vlastné oči uvidíš všetky tie krásne veci vo vianočných výkladoch, o ktorých som ti hovoril."
Paul vystúpil z auta a posadil chlapca na predné sedadlo. Jeho starší brat si s rozžiarenými očami sadol vedľa neho a potom sa trojica vydala na nezabudnuteľnú sviatočnú jazdu.

V ten Štedrý deň Paul porozumel Ježišovým slovám: "Je požehnaný ten, kto dáva..."

 

 

Počet zobrazení: 1456

Písal sa rok 1974. V prímorskom meste Galveston bola malá slávnosť. Zhromaždil sa tu celý húf ľudí, aby odhalili pamätnú tabuľu človekovi, ktorého mali všetci radi. Volal sa Leroy Colombo.

Počet zobrazení: 2926