Stopovanie indiánov
Dokázal by si sa k jeleňovi priblížiť tak blízko, že by si ho videl v celej kráse a on by o tom nevedel?
V ďalekej Amerike žili ľudia, ktorí to dokázali. Či už išlo o stopovanie zvierat alebo nepriatelia, plánovanie tajného útoku, boli indiáni tí najlepší z najlepších. Ako sa im to však podarilo?
Tu je ich 5 overených rád:
1.Kráčali potichu. Chodiť potichu pre indiánov znamenalo namiesto bežného pokladania chodidla od päty k špičke, pokladať chodidlo od špičky k päte a pri tom robiť menšie kroky. Hmotnosť tela pri tom nechávali na zadnej nohe, pokiaľ neskontrolovali prednou nohou hlučnosť zeme pred sebou. Takto vedeli ucítiť vetvičku pod lístím skôr, ako vydala zvuk.
2.Mlčali. Vo svojom jazyku nepovedali ani slovo, nespievali ani nepískali, dokonca sa naučili nedýchať nahlas. Naučili sa však zvuky vtákov a cez tieto signály spolu komunikovali. Malo to mnoho východ. Jednou z nich bolo napríklad, že im nepriatelia nerozumeli. Samozrejme okrem mlčania a dýchania si dávali pozor aj na to, aby ani ich oblečenie nevydávalo žiadne zvuky.
3.Sledovali si držanie tela. Väčšina z nás chodí s prehnutým chrbtom a hlavou vzpriamenou, takto sa však váha tela prirodzene prenáša na prednú nohu a to nechceme. Indiáni to robili tak, že hornú časť tela držali stále vzpriamenú, ruky a paže mali na úrovni pása, ohýbali kolená a držali sa čo najnižšie pri zemi. Vyžadovalo si to obrovskú silu v nohách a veľa drepov.
4.Dýchali inak. Uvedomovali si ako hlasno dýchajú. Nepozerali sa priamo na korisť. Indiáni verili, že zviera, osoba, dokáže vycítiť, keď ich niekto sleduje a tak sa priamo na korisť nepozerali až do chvíle, kým neboli pripravený zaútočiť. Pokiaľ sa koriť začala pozerať ich smerom, zmrazili na mieste. Pohyblivý predmet je totižto rýchlejšie možné spozorovať ako nehybný predmet. Pri tomto zamrazení im výborne napomáhalo zafarbenie pokožky tmavými čiernymi a tmavočervenými farbami. Vyzerali tak ako tiene.
5.Kontrolovali vietor. Zvieratá majú omnoho lepší čuch ako ľudia. Ak vietor ženie váš pach priamo k zvieraťu, každý priemerný jeleň váš zacíti už zo vzdialenosti okolo 800 metrov. Preto si indiáni dávali pozor na to, z ktorej strany fúka vietor.
