Začali sme v piatok 26.1.2024 spoločnou večerou, slávnostným začiatkom v krojoch s vlajkou, hymnou a úvodným zamyslením o tom, že deti sa nedajú vychovať naraz, ale potrebujeme s nimi prežiť dlhú cestu. Pokračovali sme teambuildingovými a zoznamovacími aktivitami na uvoľnenie atmosféry a na lepšie spoznanie sa, keďže v takejto zostave sme spolu ešte neboli.

V sobotu sme vhupli do dňa rannou prechádzkou po snehu na boso. Pokračoval spoločne strávený čas pri pesničkách, ktoré sa striedali s krátkymi zamysleniami na rôzne témy ako napríklad ako udrieť klinec po hlavičke, tvorba bezpečného prostredia či ako trafiť srdce detí.  Tiež sme sledovali úryvok ako sa Ježiš dotýkal sŕdc detí. Poobede sme sa vydali von, kde sme v skupinkách hrali biatlonovú štafetu. Slalom, cúvanie dozadu, streľba z luku a stavanie čo najvyššej veže zo snehu vystihovali naše popoludnie. Hra bola zameraná po prvé na vynaliezavosť keďže lyže nemali spravené viazanie a tímy museli pripevniť svojho hráča na lyže pomocou špagátu a kobercovej lepiacej pásky, po druhé na kooperáciu v tíme či povzbudenie toho, kto bol na trati. Po večeri nasledovala nočná bojovka kde sme precvičili náš orientačný zmysel a zálesácke schopnosti. Účastníci boli rozdelení na dva tímy a so zaviazanými očami odvedení na neznáme miesto v lese. Ich hlavnou úlohou bolo ujsť a vrátiť sa späť do chaty. Medzitým ich tábory strážili strážcovia, ktorí im dávali kopu úloh ako napríklad nazbierať suché drevo, postaviť prístrešok na spanie, založiť oheň a uvariť v kotlíku čaj atď. Účastníkom malo dôjsť, že ich hlavnou úlohou je nenápadne sa vypariť z tábora a pokúsiť sa nájsť správnu cestu smerom ku chate pričom sa nesmú nechať chytiť ďalšími strážcami lesa. Ak im to nedochádzalo úlohy začali byť nezmyselné ako napríklad doneste bublinky do vodováhy.

V nedeľu ráno nás čakala prechádzka na prebudenie, zastavenie sa a vnímanie krás prírody. Každý mal odfotiť to čo ho vonku zaujalo a neskôr ostatným o tom porozprávať. Nasledovali raňajky a po nich opäť spoločný čas s pesničkami a zamyslením o prsteňoch. Rozprávali sme sa o téme záväzkov a o tom, že aj my ako radcovia do nejakej miery nesieme na našich pleciach osudy detí, s ktorými pracujeme. Niekedy to je aj náročné, ale zmysluplné vzťahy obsahujú aj vzájomný záväzok. Prsteň je symbolom záväzku a tak sme šli von, kde sme mali workshop kutia prsteňov. Naučili sme sa novej manuálnej zručnosti, pracovali sme s kovom, udierali kladivami a podobne. S vytvorenými prsteňmi sme sa opäť rozdelili do skupiniek kde nás čakala reflexia aktivity, rozprávanie sa o záväzkoch voči iným ľuďom, našim kamarátom, budúcim partnerom a Pathfinderu.

Víkend sme uzavreli slávnostným zvesením vlajky, zaspievaním hymny, vyplnením hodnotiaceho dotazníka a spoločnou fotkou.

Cieľom podujatia bolo stretnutie mladých ľudí pracujúcich s deťmi, ich prepojenie, prehĺbenie vzťahov a teambuilding, ich motivácia k ďalšej práci, teda podpora a rozvoj dobrovoľníctva v regiónoch, kde žijú. Zamyslieť sa nad identitou Pathfindera. Ja ako Pathfinder, čo pre mňa znamená byť Pathfiderom. Zamerali sme sa aj na to ako trafiť detské srdcia, na to, akú majú slová moc, ako vieme rôznymi príbehmi a aktivitami zapôsobiť na srdce. Cieľom bolo aj rozvíjať kľúčové kompetencie medzi ktoré patria tvorivé, fyzické či outdoorové zručnosti.

Podarilo sa nám vytvoriť dobrú atmosféru a bezpečné prostredie na zdieľanie. Účastníci odchádzali motivovaní, niektorým sa podarilo nadviazať nové vzťahy, téma bola hodnotená ako užitočná. Program podujatia bol zameraný na psychický, fyzický aj duchovný rozvoj človeka, čo sa nám podarilo.

Za organizačný tím Michaela Krupová

Pár fotiek zo špeciálu: