Vedeli ste o tom, že v roku 1929 bola v Lučenci taká zima, že vtáky padali z neba ako kamene? Ja by som si to nepomyslel. No našiel som o Lučenci ďalšie zaujímavosti, ktoré rozhodne stoja za zmienku:

• V roku 1619 sa v Lučenci na jednu noc ocitla uhorská kráľovská koruna.
• Najvyššieho veku z obyvateľov Lučenca sa dožil Balázs Bocsó, ktorý zomrel ako 115-ročný.
• V roku 1851 objavili v katolíckom kostole po otvorení krypty tzv. lučenský poklad, ktorý bol plný zlatých a strieborných šperkov, perál, rubínov a mincí.

A tiež som o Lučenci zložil svoju pesničko-basničku na melódiu Mandolíny od Adama Ďuricu:

Hej ty a moja slina

Hej ty čo si ma tak zmohol,
vlakom na prvý dojazd,
iba ty tak dlhú cestu máš.

Tuším, čo sa stalo potom,
už som veru počul o tom,
zastavil som sa tu zatiaľ raz.

Hej ty vymyslím si mená,
neodhalí ma Kamila,
nechala ma na námestí stať.

Len ja, ja a zase ja,
možno ešte moja slina,
k životu mi chýba len voda.

Ref: Iba jeden moment s mestom
       mi veru nestačí, mi nestačí,
       lebo s týmto malým mestom
       sa nikdy nemračím, uuuu

Hej ty kráčam tvojim parkom,
neďaleko štadióna,
myslím že tu zima nebola…

Nie tak jak na vychodze,
kde sú snehové zaveje,
už teraz ti veľmi závidia.

Ref: Iba jeden moment s mestom
       mi veru nestačí, mi nestačí,
       lebo s týmto malým mestom
       sa nikdy nemračím, uuuu

       Príletim sem na Muzičku,
       v tom našom Lučenci, v tom Lučenci.
       Presunú ma do Haliča,
       ten sa mi tiež páči, uuuu. 

       Iba jeden moment s mestom
       mi veru nestačí, mi nestačí,
       lebo s týmto malým mestom
       sa nikdy nemračím, uuuu