Už si sa niekedy plavil po najdlhšej rieke Slovenska Váh až tak, že si sa dostal na jej koniec? Ja nie. Ale bol som na tomto mieste na výlete.

V jedno nedeľné ráno som sa vybral do mesta Komárno, kde som navštívil veľa krásnych miest. Pricestoval som ranným vlakom a pokračoval smerom na námestie, kde ma čakala prvá zástavka, Nádvorie Európy. Nádvorie Európy je unikátne stavebné dielo architektov z Ateliéru Európa, v ktorom sa nachádzajú budovy a stavebné slohy viac ako krajín a regiónov. Videl som tu budovy Írska, Talianska, Španielska, Turecka, Anglicka, alebo susedného Poľska.

Po návšteve Nádvoria Európy som spravil iba pár krokov a pred mojimi očami sa objavil dôstojnícky pavilón slúžiaci ako sídlo mestskej televízie. No nezdržal som sa dlho, pretože moju pozornosť upútali vysoké hradby pevnosti Komárno. Protiturecká pevnosť bola postavená na mieste staršieho hradu. Do vnútra sa mi síce nepodarilo ísť, lebo v nedeľu majú zatvorené, no prechádzka okolo starých hradieb na mňa urobila veľký dojem a práve v tejto časti svojej cesty som uvidel sútok Váhu a Dunaja, ktoré obkolesovali hradby z dvoch strán a vytvárali tak dokonalú obranu. Obidve rieky boli na týchto miestach pokojné a tak si pri nich našli miesto rybári ale aj ľudia, potrebujúci odpočinok.

Nakoniec som ešte pofotil niekoľko pamiatok, dal som si teplý čaj a vybral som sa späť domov s túžbou vrátiť sa do tohto miesta zas a vidieť viac.

A na záver malá upravená básnička na moju nôtu:

Komárno – tam kdesi južnejšie na pláni.
Žito, čo dozrieva, chutný chlieb na dlani.
Komárno – ty mesto, čo stojí nad riekou,
zneješ mi ty piesňou mora-tak ďalekou.
Komárno – ty mesto i pri veľkom Dunaji,
si nám tu jak pevnosť, čo perly odtají.
Komárno – prístav, to srdce plavčíka,
riek vánok do mesta denne preniká.
Komárno – perla v tom žitnom mori,
na sútoku riek ako bašta kultúry.

S láskou
Tvoj Brmbolec