Správneho pathfindera nezastaví ani škola.

Cez víkend od 14.-16.10 sa uskutočnil radcovský špeciál na novom mieste v dedinke Ludrová. Príchod na chatu pri fare bol upršaný a všetci sa čo najrýchlejšie bežali schovať do tepla. Začiatok bol samozrejme nástup v krojoch s hymnou a vlajkou Pathfinderov.  Prvou aktivitou nebolo len všeobecné privítanie ale aj do skupiniek. Zástupca z každej skupiny si mal zapamätať čo najviac zo správy ktorú bolo treba doručiť z Ameriky do Ruska keďže témou špeciálu nebola len komunikácia, ale aj studená vojna. Každý člen skupinky mal na prenesenie správy len 5 krokov. Správa sa dostala aj mimo chatu a tak neostávalo nič iné než dúfať že dážď už ustál. Po aktivite a zhodnotení, bola ďalšia aktivita, vďaka ktorej sme zistili že je ťažké získať informácie bez poriadnych odpovedí na otázky. Poslednou aktivitou toho večera boli otázky ktoré sme si v skupinkách mali zodpovedať a rozprávať sa o nich. Pomohlo nám to sa navzájom lepšie spoznať, a zároveň lepšie spoznať aj samých seba.

V sobotu ráno sme mali ranné dumky s Filipom a hneď potom raňajky. Po raňajkách a hygiene sme začali spoločný program s pesničkami a išli na čerstvý vzduch, kde sme vo štvoriciach mali aktivity na ktorých sme sa mohli naučiť ako pútavo, stručne a jasne vysvetliť deťom hry tak aby ich hra zaujala a oni nestratili pozornosť pri vysvetľovaní. Keď sme vonku skončili tak sme sa presunuli naspäť do hlavnej miestnosti kde sme si mohli zažiť zaujímavé prevedenie scénok so zaviazanými očami. A čo potom? Sami sme si v skupinkách mali šancu pripraviť príbeh ako scénku pre určitú vekovú kategóriu ktorú sme dostali. Keď každá skupinka predviedla čo vymyslela tak nastúpil Jarko so zamyslením. Bolo zaujímavé a zlaté vidieť ako všetci pozorne počúvali jeho slová a uprene na neho hľadia.  Po čase už všetci boli usedený a bolo treba ponaťahovať nohy a nadýchať sa čerstvého vzduchu. 45 minútová prechádzka na prečistenie hlavy a premýšľanie o Bohu určite prospela každému.

No a čo po návrate? Výborný obed od tety Zuzky? Áno! No a po obede voľno a prezentácie. 3-4 členné skupinky si vybrali spomedzi 4 tém jednu, ktorú po svojom spracovali. Aké boli tieto druhy? Prvá téma boli Krízové situácie v komunikácii s deťmi, druhou témou bolo Ako komunikovať na internete? Tretia téma prezentácii bolo Ako komunikovať svoje emócie? a poslednou témou bola Komunikácia umením. Každá z prezentácii bola jedinečná a každý mal iný druh prevedenia, či už išlo o scénku, video alebo klasickú prezentáciu. Nasledovalo zhodnotenie a zaujímavé informácie od Janka a Lilky o reči tela alebo mimiky, ďalej prišli pesničky v úžasnej atmosfére, no a potom už len večera. Po večeri nasledovalo voľno a nočná hra.

Hra spočívala v tom že sme sa rozdelili na dva tými, Američanov a Rusov a museli sme získať šifry na svojom území a následne z cudzieho územia získať fotografie budov alebo iných predmetov ktoré určili šifry. Hra trvala dlhšie ako bolo plánované, ale bolo to zaujímavé a miestami sa vám zvýšil adrenalín na toľko že ste zabudli aj dýchať. Po návrate do chaty sme sa dozvedeli budíček na nasledujúci deň. 4:30. V tom momente všetci dúfali že ide len o žart, no bohužiaľ nie. Nasledujúce ráno sme teda vstali o 4:30. Prečo? Aby sme sa išli kúpať do termálneho prameňa Kalameny. Stálo to za to? Jednoznačne. Bola síce zima, ale čo po tom keď si spokojne užívate kúpanie v teplej vode s kamarátmi.

Po návrate sme si užili raňajky a ranné dumky s Natálkou. A čo potom? Aktivity o komunikácii prostredníctvom emoji. Zistili sme že jeden emoji môže skrývať viacero významov. Užili sme si pri nich veľa zábavy a aktivít. A potom už bohužiaľ nastal koniec, spoločná fotka v krojoch vonku, z ktorého sa vykľuli pyramídy nie len chalanov ale aj dievčat. No čo by to bolo za ukončenie víkendu bez poriadnej šialenosti. Po zaznení pathfinderskej hymny bol víkend oficiálne ukončený a ostal len obed, balenie a odchod domov. Pri balení sme si ale užili zábavu a posledné rozhovory kým sa znovu neuvidíme. Veď ako sme sa počas víkendu naučili, komunikácia je dôležitejšia ako sa na prvý pohľad zdá.

A ako sa na tento víkend vyjadrili nie len organizátori ale aj účastníci?

Podpredseda KPP – Jaro Bielik: „Radcovský špeciál bol pre mňa krásny zážitok. Ako väčšina akcií to bolo vyčerpávajúce a odišiel som unavený, ale bolo to krásne. Začalo to ešte niekedy na začiatku septembra, keď mi Evka zavolala, či budeme robiť špeciál a mne sa vôbec nechcelo a odkladal som to, ale keď už zavolala, tak prípravy museli začať. Som veľmi vďačný za tím ľudí, ktorí so mnou šli do prípravy, lebo bez nich by to nebolo bodka. Pôvodne som napísal, že by to „nebolo ono“, ale to nie je dostatočné vyjadrenie. Mali sme tému o komunikácii a emóciách. Zasadili sme ju do príbehu studenej vojny.

Radcák bol pre mňa aj silný duchovný zážitok: rozprával som o komunikácii s Bohom a potom som poslal účastníkov na prechádzku s Bohom. Ja som tiež šiel. Pri odchode z brány, som si tak prehadzoval telefón v ruke a cítil sa s ním bezpečne. Boh mi povedal: nechaj ho tu. Ja som namietal: ale veď mi ho niekto vezme. Boh mi povedal, že neboj sa nikto ti ho nevezme. Potom som povedal, ale veď nebudem vedieť, koľko je hodín, aby som sa vrátil o 12:45. Boh mi povedal: neboj sa, ja ťa privediem, keď bude čas. A tak som nechal telefón v žihľave a odišiel. Rozprával som sa s Bohom, ako sa má, nejaký čriepok mi povedal, myslel som aj na ostatných prechádzačov a modlil sa, aby aj oni mohli zažiť pekný čas s Bohom. Potom som sa vrátil, zobral telefón a keď som vošiel do hlavnej miestnosti a pozrel na hodinky, tak bolo 12:45.

Zažil som aj ako sa mi zrútil svet pri emoji aktivite. Účastníci mali písať, ako vnímajú niektoré emotikony. Jeden z nich bol ten úplne obyčajný J , ktorý používam veľmi často, takmer v každej správe. Padli slová ako: falošný, hrozné, pre babku, ktorý to nechápu, pretvárka, trapas, na ukončenie konverzácie, rodičia ho používajú, zmiešané pocity. (pozitívne slová, ktorých bolo asi 20% som vynechal). Keď som to videl, tak sa mi zrútil svet a prežil som moment: ja už nechcem žiť v tomto svete. Ako si vôbec ako ľudia môžeme rozumieť?

Ešte dve krásne veci sa stali, ktoré vystúpili z rady ostatných krásnych. Paradoxne ani jedna nebola v programe, a obe vznikli, keď sme program zbehli akosi rýchlejšie. Hmm…

Prvou je, že v sobotu pred večerou vznikol čas, a tak sme vytiahli spevníky a hrali a spievali. Len tak. Pre radosť. Spievali sme v sobotu aj v nedeľu ráno, ale toto bolo nejaké výnimočné, prežíval som veľkú voľnosť a také, že to šlo od srdca. Tak dobre som si už dávno nezahudbil.

Druhou vecou bolo, keď sme sa v nedeľu odfotili a ešte mali čas do obeda, tak Matúš prišiel so šialeným nápadom, že ideme urobiť pyramídu. A keďže pathfindri sú šialený, tak sme ju postavili. A keďže aj pathfinderky sú šialené, tak aj ony postavili pyramídu. A keďže pathfindri sa nevzdávajú, tak sme postavili ešte aj trojposchodovú pyramídu po stojačky. A keďže pathfinderky rešpektujú hodnoty vytvorené ľuďmi, tak nám zatlieskali.“

Organizátorka ??? : „Jesenný radcovský špeciál bol plný dobrej priateľskej atmosféry, super spoločenstva mladých šikovných ľudí a chutného jedla. Som vďačná za možnosť byť toho celého súčasťou.“

Účastníčka Karmel Šinková: „Pre mňa radcák znamenal oddych po všetkých tých týždňoch a ja osobne som medzi týmito ľuďmi bola na radcáku po prvýkrát a neskutočne som sa na každý víkend tešila už len po prvom stretnutí s nimi . Radcovský mi naozaj do života dal veľa a toto stretnutie bol hlavný dôvod môjho krstu . Nemôžem byť šťastnejšia .“

Účastníčka a redaktorka Zorka Horvajová: „Pre mňa bol radcovský špeciál, miestom kde som mohla stretnúť svojich kamarátov a spoznať nových ľudí, ale hlavne som. Sa naučila nové zaujímavé veci o komunikácii. Vládla tam úžasná atmosféra a ak budem môcť určite prídem aj nabudúce.“

Katka Plachá